Dobrý deň Pán generál,
zaujal ma dotaz týkajúci sa alkoholizmu vojakov z povolania.Iste máte pravdu v tom, že vždy sa nájdu takí aj onakí.Moja skúsenosť - slúžil som v roku 1979 až 1980 v Starej Boleslavi u stavebného útvaru je veľmi zlá. Možem zodpovedne a nezaujato povedať, že niektorí dostojníci by sa v civile naozaj neuživili.Spomeniem iba svojho veliteľa roty, ktorý bol napitý denne a ja ako výkonný práporčík som robil všetkú prácu zaňho.Jeho kolegovia s ktorými sa každodenne opíjal boli na tom podobne.Jeho denná pracovná náplň bola asi takáto : Ráno o pol osmej prišiel na rotu, nakričal na dozorného a pomocníka - veľakrát bez príčiny.Mne zabúchal na dvere kancelárie a vypýtal si kávu.Potom šiel na kontrolu kuchyne, kde sa najedol a prišli spolu s dvomi kolegami do jeho kancelárie, kde pri litrovej fľaške rumu "pracovali" až do obeda.Po obede obišiel stráže postavené z našej roty, nakričal na koho sa dalo a do štvrtej hodiny kedy sa čítal denný rozkaz sedel v zasa s kolegami v kancelárii ibaže na inej rote.Pri čítaní denného rozkazu to boli vačšinou vyhrážky o tom, koľko komu "naparí" a akí sme nezodpovední darebáci.Urážal bez rozdielu každého, kto mu prišiel do rany.Slová, ktoré pri tom používal sa do tejto rubriky absolútne nehodia.Myslím, že náš veliteľ útvaru o tomto všetkom musel vedieť , ale cez to všetko nevyvodil voči nemu a jemu podobným dostojníkom žiadne sankcie.Zaujímalo by ma, akým sposobom by sa mal brániť obyčajný vojak alebo poddostojník voči takémuto chovaniu jeho priameho nadriadeného dostojníka?Aký bol vlastne v armáde mechanizmus kontroly jednotlivých stupňov riadenia ?A aby som nepísal iba o tých zlých, na útvare bolo aj pár dostojníkov - správnych chlapov.Ibaže boli v menšine.Ďakujem za odpoveď.
S úctou a pozdravom V.Barnát