od z archivu » 15 zář 2014, 22:09
Hoši, hoši. Asi niektorí naozaj iba pozeráte tie filmy. V skutočnosti je to o niečom celkom inom.
Po skončení II. svetovej vojny sa, ako s jedným z riešení budovania novej ČSL armády, rátalo aj s využitím koristnej techniky. Medzi vybranými typmi, ktoré prichádzali do úvahy na rekonštrukciu, bol kolesovo-pásový obrnený Hkl6p (Sd.Kfz. 251), počas vojny vyrábaný v plzeňskej Škodovke. Po vojne sa pod označením OPp3tN naďalej vyrábal pre armádu. Rekonštrukciu zadalo MNO do n.p. TATRA Kopřivnice.
V rokoch 1952 až 1953 bolo vozidlo zásadne zmenené, hoci základná konštrukcia vozidla ostala zachovaná. Dva prototypy nového vozidla, označené OT 809, dostali nové, zosilnené pancierovanie. Namiesto pôvodného motora MAYBACH HL-42 TUKRM dostali nový, vzduchom chladený, 6 valcový, vznetový motor Tatra T-912, ktorý sa už vtedy montoval do nákladných vozidiel Praga V3S. V roku 1954 však výsledky skúšok prototypov jasne ukázali, že motor nevyhovuje novým požiadavkám vojsk a je pre novo opancierované vozidlo slabý.
Preto bolo vozidlo ďalej rekonštruované a modernizované v tomto rozsahu :
v uzavretie bojového priestoru strešným pancierom, s okrúhlym príklopom veliteľa vozidla a lafetou pre univerzálny ľahký guľomet UKL vz. 52 na obežnom kruhu a obdĺžnikovým dvojkrídlovým príklopom posádky, otváraným do strán,
v hermetizácia bojového priestoru a jeho vybavenie filtračno-ventilačným zariadením,
v vybavenie korby a zadných dverí vozidla strieľňami pre posádku,
v inštalácia nezávislého kúrenia
v nový rozvod elektrickej siete s menovitým napätím 24 V, s novými palubnými prístrojmi,
v zástavba výkonnejšieho, vzduchom chladeného, 8 valcového, vznetového motora TATRA T-928-3 s výkonom 88 kW (120 KS) pri 2000 obr/min-1,
v zväčšenie rázvoru medzi prednou nápravou a hnacími kolesami pojazdu,
v rekonštrukcia a zjednodušenie hnacích kolies,
v prepracovanie smerového ústrojenstva vložením smerových bŕzd koľajových pásov, ovládaných pákami z miesta vodiča,
v nahradenie ihličkových ložísk koľajových pásov vlastnými, menej náročnými na výrobu.
Týmito zásahmi však vzniklo celkom nové vozidlo, ktorému s pôvodným Hkl6p ostala spoločná len základná konštrukčná koncepcia. Vonkajšími tvarmi ho však už len pripomínalo.
Výsledkom rekonštrukcie bola výroba 20 kusovej overovacej série, zadaná Podpolianskym strojárňam Detva, ktorá sa začala v roku 1958 a trvala do leta 1959. Následne sa v PPS Detva n. p. začala základná verzia sériovo vyrábať ako OT 810. Do roku 1962, kedy bola výroba ukončená, bolo v rôznych verziách vyrobených celkom 1.500 kusov vozidiel.
Vyrábané verzie :
v OT-810 - základná verzia, určená pre motostrelecké jednotky, prepravu materiálu a iné činnosti vojenských jednotiek bola najpočetnejšia,
v OT-810 ZDRAV - na túto verziu bolo modifikovaných viac ako 60 vozidiel základnej verzie,
v OT-810 - výcvikové vozidlo pre vodičov, bolo modifikovaných 20 kusov,
v OT-810 R2 a OT 810 R3 - veliteľské pracovisko - bolo vyrobených celkom 320 kusov,
• OT-810 R2 - pracovisko veliteľa motostreleckého alebo tankového práporu, alebo delostreleckého oddielu, podľa rádiostanice radu ASTRA (R-105d, R-114d, R-108d),
• OT-810 R3 - veliteľsko-spojovací uzol veliteľa a náčelníka štábu motostreleckého, tankového alebo delostreleckého pluku, podľa rádiostanice radu ASTRA,
v OT-810 D - stíhač tankov, vyzbrojený bezzáklzovým kanónom BZK vz. 59A kalibru 82 mm;
v OT-810 DPP - delostrelecká pohyblivá pozorovateľňa;
v OT-810 DTP - dielňa technickej pomoci.
Posledné kusy OT-810 vyradila armáda z výzbroje až v roku 1995. V tej dobe však už boli len uložené v mobilizačných skladoch.